Vzťahová väzba

06.11.2025

Vieme, že je dôležitá. Často sa o nej hovorí, no čo vlastne znamená?


Vzťahová väzba je genetické naprogramovanie dieťaťa pripútať sa k vzťahovo významnej osobe (zväčša matke), aby prežilo. 

  • Pevná väzba je o istote, bezpečí, pokoji 
  • Strata väzby sa prejavuje emocionálne - smútením
  • Hrozba straty sa prejavuje úzkosťou

Matka a dieťa

najsilnejšie puto

  • 45 hodín po pôrode rozozná dieťa matku čuchom
  • 5 týždňové dieťa venuje matke viac úsmevu, než okoliu
  • 9 týždňové dieťa prejavuje rozdiel pri tom, kto ho tíši
  • 12 týždňové dieťa sa hrá s matkinou tvárou, vlasmi, odevom
  • 13 týždňové prejaví matke výraznejší úsmev
  • 5-20 týždňové sa vokalizuje inak pri matke a pri okolí
  • 21 týždňové dieťa sa intenzívnejšie víta s matkou
  • V 2 rokoch sa dokáže dieťa naviazať na cca 5 osôb – otec, starí rodičia, súrodenci...

Vzťahová väzba však nie je o tom, či dieťa ľúbi svoju matku a ako sa k nej správa. Resp., nie iba o tom. Je to základ jeho ďalšieho fungovania vo svete. Formuje to, ako sa bude cítiť v sociálnych interakciách a akým smerom sa v živote uberie. 

Vychádza z raného detstva a vytvára ju JEMNOCIT MATKY, teda schopnosť matky reagovať na potreby dieťaťa - byť prítomná, načúvať, poskytnúť kontakt, ľúbiť... 


Poďme sa na to pozrieť vedecky:

Výskum vzťahovej väzby

Predstavme si situáciu, kedy Matka a Dieťa vstúpia do miestnosti s hračkami. Najskôr sa spoločne hrajú, potom príde Cudzia osoba. Po chvíli matka odchádza a Dieťa zostáva samé s Cudzincom. 

všímame si, ako dieťa reaguje na odchod matky 

(plače? hrá sa? komunikuje s Cudzincom? hľadá ju?)


Matka sa po chvíli vráti, Cudzia osoba odchádza

sledujeme, ako dieťa reaguje na návrat matky

(pýta sa k matke? plače? upokojilo sa rýchlo? prejavuje opäť záujem o hračky? )


Matka po čase opäť odchádza a do miestnosti k Dieťaťu vstúpi Cudzia osoba, ktorá interaguje s dieťaťom. 

zaujíma nás interakcia s Cudzincom a samozrejme, reakcia na návrat Matky

Viď video

čo z toho vyplýva?

Typológia vzťahovej väzby

Bezpečné pripútanie

Dieťa sa dokáže hrať s cudzím človekov v prítomnosti matky. Po jej odchode je znepokojené a hľadá ju. Môže plakať, môže sa snažiť ísť za ňou. Po príchode matky vyžaduje k upokojeniu jej kontakt. Pýta sa na ruky.

Stresorom pre dieťa je neprítomnosť matky. Akonáhle stresor odozneje, matka sa vráti, dieťa je opäť v poriadku a môže pokračovať v objavovaní hračiek. 


Neisto vyhýbavé pripútanie


Dieťa nereaguje na odchod matky. Cudzia osoba mu nevadí a vie s ňou interagovať. Po príchode matky sa jej dieťa naďalej vyhýba. Môže byť otočené chrbtom, bez očného kontaktu. Naučilo sa, že jeho snaha o matkinu interakciu, bude odmietnutá. 

V neskoršom veku bude dieťa antisociálne, hostilné s prehnanou snahou uplatniť sa.

Treba si uvedomiť, že naše Ego už od malička disponuje obrannými mechanizmami, ktoré nás majú chrániť pred zranením (aj psychickým). Pre dieťa sa stane jednoduchším matku ignorovať, ako túžiť po jej pozornosti a žiť v neistote, či ju dostane


Neisto ambivalentné pripútanie

Dieťa je skleslé ešte pred odlúčením. Po matkinom odchode je úzkostné, bojí sa cudzieho. Návrat matky je práve ten ambivalentný moment - túži po jej kontakte a zároveň ho odmieta. Odstrkuje jej ruky, nedá sa utíšiť a aj na rukách je ďalej úzkostné.

Dieťa nevie, či sa môže spoľahnúť na reakciu matky. Môže pociťovať úzkosť, strach z odlúčenia  čo sa prejaví ako lepenie sa na matku.

Dieťa reaguje napäto na okolie, má malú frustračnú toleranciu 


Tieto tri typy sú pekne znázornené v nasledujúcom videu.

Dezorganizované pripútanie

Po čase bol pridaný štvrtý typ. Dezorganizovaná (alebo dezorientovaná) vzťahová väzba je najúzkostnejší a najnestabilnejší typ väzby. Dieťa sa správa protichodne a chaoticky, pretože nevie, ako reagovať na prítomnosť či neprítomnosť rodiča.


Prejavuje sa to tak, že dieťa sa rozbehne k rodičovi, no zrazu ustrnie – tranz

Pokiaľ dieťa zotrváva v stresových reakciách, bez odozvy rodiča, príliš dlho, CNS zvolí únikový mechcanizmus pred ohrozením = "VYPNE"


Tento typ väzby vzniká preto, lebo rodič presúva na dieťa svoje nespracované traumy. Existencia dieťaťa mu pripomína vlastné traumatické zážitky, na ktoré reaguje hrôzou či jednoducho príliš emočne. Dieťa je následne nestabilné a jeho reakcie sú chaotické. 

Ako sa stane, že žena nie je naviazaná na svoje dieťa?

Nie je všetko iba čierne a biele. Aj stav, kedy matka nedokáže poskytnúť dieťaťu stabilnú vzťahovú väzbu nemusí byť jej zlyhaním. Matka je tiež iba človek a neraz sa stretávam s tým, že prešla takými životnými skúškami, že naviazanie sa na dieťa pre ňu znamená ďalšiu bolesť. Sú prípady, kedy matky stratili predošlé detičky, či iné blízke osoby. Je pochopiteľné, že Ego matku chráni pred ďalšou ranou.


Ako podporovať vzťahovú väzbu?

Pozrime sa ešte na jeden experiment - Harlowov komfortný kontakt (trošku si video popretáčajte)

Môj obľúbený dôkaz toho, ako veľmi je kontakt dôležitý. 

V tomto experimente bola malá opička vypustená do klietky s dvoma umelými matkami. Jedna "matka" bola mäkká a druhá "matka" bola drôtená, avšak poskytovala potravu. 

Malá opička zažívala stres a prirodzene volila mäkkú matku, u ktorej sa cítila v bezpečí. Ak sa aj rozhodla pre potravu, rýchlo sa ponáhľala späť k svojej mäkkej mamine.

Záver Mláďa (ako aj ľudské dieťa) potrebuje v stave neistoty a strachu dotyk. Jedine ten pôsobí upokojujúco. 

Mláďatá, ktoré boli izolované od matky a vychovávané "umelo" sa nedokázali naučiť sociálnym interakciám – ich správanie bolo agresívne a nespoločenské. V dospelosti mali vlastné mláďatá, o ktoré sa však nevedeli starať a odmietali ich 

Kontakt, dotyk, pohladenie, blízkosť, teplo, dych, tlkot srdca, objatie = bezpečie